The following list is a comparison of basic Proto-Slavic vocabulary and the corresponding reflexes in the modern languages, for assistance in understanding the discussion in Proto-Slavic and History of the Slavic languages. The word list is based on the Swadesh word list, developed by the linguist Morris Swadesh, a tool to study the evolution of languages via comparison, containing a set of 207 basic words which can be found in every language and are rarely borrowed. However, the words given as the modern versions are not necessarily the normal words with the given meaning in the various modern languages, but the words directly descended from the corresponding Proto-Slavic word (the reflex). The list here is given both in the orthography of each language, with accent marks added as necessary to aid in pronunciation and Proto-Slavic reconstruction. See below for a capsule summary of how to pronounce each language, as well as some discussion of the conventions used.

Table

Slavic languages
Translation Late Proto-Slavic class Russian Ukrainian Bulgarian Czech Slovak Polish Serbo-Croatian Slovene Macedonian
CyrillicLatin CyrillicLatin CyrillicLatin standard
(Shtokavian)
Chakavian CyrillicLatin
I *(j)azъ, (j)ā prn. яja яja аз/я(dial.)az/ja(dial.) ja ja jå̃ jàz јасjas
you (singular) *ty prn. тыty тиty тиti ty ty ty тиti
he, she, it *onъ prn. он, она, оноon, oná, onó він, вона, воноvin, voná, vonó той, тя, тоtoj, tya, to on, ona, ono ȍn/ȏn, òna, ònoõn, onȁ, onȍ òn, óna, onọ̑/óno тој/онојtoj/onoj
we *my prn. мыmy миmy ни́еníe my my my ниеnie
you (plural) *vy prn. выvy виvy ви́еvíe vy vy wy виеvie
they *oni, *ony, *ona prn. они́on'í вони́vony теte oni, ony, ona oni, ony, ona oni, one oni, one, ona oni тие/ониеtie/onie
this, that *tъ prn. тоtot, ta, to той, та, тоtoj, ta, to (това́)(tová) ten, ta, to ten, tá, to ten, ta, to tȃj, tȃ, tȏtȁ, tȃ, tȏ/tȍ tȃ, tȃ, tọ̑ ова/онаova/ona
here *sьde, *tu здесь, тутzd'es', tut тутtut тук, тукаtuk, tuka zde, tu tu tu, tutaj tu tù, túkaj, zde овде, тукаovde, tuka
there *tamъ тамtam тамtam тамtam tam tam tam tamo tam тамуtamu
who *kъto prn. ктоkto хтоkhto ((кой))((koi)) kdo kto kto (t)kȍ; ki kdọ́ којkoj
what *čьto, *čь prn. чтоčto /što/ щоščo що (dial.)shto co čo co štȍ/šta(Vrg.) ča (<*čь) kaj штоšto
where *kъde prn. гдеgd'e деde къдеkəde kde kde gdzie gd(j)ȅkadȅ (Orb.) kjẹ́ кадеkade
when *kogъda; *kogъdy adv./conj. когда́kogdá коли́kolý кога́kogá (kdy); OCz. kehdy kedy kiedy, gdy kàda kdáj когаkoga
how; what (kind of) какъ adv.; prn. какkak; kakój якjak как, какъвkak, kakɤv (jak) (OCz. jaký) ako (OSk. aký) (jak), jaki/jaka/jakie (arch. jako, jakowy/jakowa/jakowe) kàko, kakav/kakva/kakvo kakọ̑, kakšen/kakšna/kakšno како, каков/каква/каквоkako, kakov/kakva/kakvo
not *ne adv. неne ніni неne ne nie nie ne неne
all *vьśь, *vьśja, vьśe prn. весь, вся, всёv'es', vs'a, vs'o весь, вся, вcеves', vsja, vse (вси́чки)/вси(vsíčki)/vsi (všichni); OCz. veš, všě, vše (všetci); OSk. vše (wszyscy); OPl. wszy, wsza, wsze sȁv, svȁ, svȅsvȁs, svȁ, svȅ vǝ̀s, vsà, vsè се/сетоse/seto
many *mъnogъ adj. o мно́гийmnógij бага́тоbaháto мно́гоmnógo (adv.) mnohý mnohí mnogi mnȍgī mnọ̑gi многуmnogu
some *ne + *koliko не́сколькоn'éskol'ko де́кількаdékil'ka ня́колкоnjákolko několik niekoľko kilka nekoliko nekọ̑liko, nẹ́kaj неколкунеколку
few *malъ ма́лоmálo ма́лоmálo ма́лкоmálko málo málo mało malo malo малкуmalku
other/second *drȗgъ adj. o (c) друго́йdrugój дру́гийdrúhyj друг (today -"other")drug druhý druhý drugi, (arch.. wtóry) drȗgdrȕgī drȗgi друг (today -"other")drug
other *jь̀nь prn. (a) ино́йinój і́ншийínšyj инакоtherwise jiný iný, inakší inny drugi/ini drȗg инакуdifferently
one *(j)edìnъ, *(j)edьnъ num. o оди́н, одна́od'ín, odná оди́нodýn еди́нedín jeden jeden, jedna jeden jèdan, jȅdnajedå̃n, jednȁ, jednȍ eden, en, ena, eno еденеден
two *d(ъ)va num. дваdva, dve, dva дваdva двadva dva, dvě, dvě dva, dve dwa, dwie, dwa dvȃ, dv(ȉj)e, dvȃdvå̑, dvȋ, dvå̑ dvȃ, dvẹ́, dvȃ дваdva
three *trьje, *tri num. триtr'i триtry триtri tři tri trzy trȋtrȋ trȋje, trȋ, trȋ триtri
four *četỳre num. (a) четы́реč'etýr'e чоти́риčotýry че́ти́риčétíri čtyři štyri cztery čètiričetȉri štirje, štiri, štiri четириčetiri
five pę̑tь num. i (c) пятьp'at' п’ятьpjat' петpet pět päť pięć pȇtpȇt pẹ̑t петpet
big, great *velìkъ; velьkъ adj. o вели́кийv'el'ík'ij вели́кийvelýkyj ((голям)), вели́к((goljam)), velík velký veľký wielki vȅlikī, vȅlikā, vȅlikōvȅlik, velikȁ, velikȍ vélik, velíka голем, великиgolem, veliki
small *màlъ adj. o (a) ма́лыйmályj мали́йmalýj (ма́лък); мал(málǝk); mal malý malý mały mȁlimå̃lī mȃli, majhen малечoк/а/ки/ко, мал, мало/а/и.malećok/a/ki/ko, mal, malo/a/i
long *dь̀lgъ adj. o (a) до́лгийdólg'ij до́вгийdóvhyj дъ́лъгdǝ́lǝg dlouhý dlhý długi dȕgdȕg dȏļg, dȏļga, dȏļgo долг/долгоdolg/dolgo
short *kortъ̀kъ adj. o (b) коро́ткийkorótk'ij коро́ткийkorótkyj кра́тъкkrátǝk krátký krátky krótki krátak, krátkakrå̑tak, krå̄tkȁ, krå̑tko;
krãtak, krãtka, krãtko
krátǝk кратко/а/и, кратокkratko/a/i, kratok
wide *širokъ широ́кийširók'ij широ́кийšyrókyj широ́кširók široký široký szeroki širok širók широк, широко/а/иširok, široko/a/i
narrow *ǫzъkъ adj. o у́зкийúzk'ij; úzok, uzká, úzko вузьки́йvuz'kýj у́зъкúzǎk úzký úzky wąski ȕzak, ȕska/uskȁȕsak, uskȁ, ȕsko ọ́zǝk, ọ́zka тесно/на/ни/енtesno/na/ni/en, teško/a/i
thick *tъlstъ то́лстыйtólstyj товсти́йtowstýj тлъстtlǝst tlustý tlstý, hrubý tłusty debeli debel, debẹ́l, tọ̑lst дебел, дебело/а/иdebel, debelo/a/i
thin *tь̏nъkъ adj. o (c) то́нкийtónk'ij; tónok, tanká, tónko тонки́йtonkýj т'ънъкtǝ́nǝk tenký tenký cienki tȁnak, tànka/tánkatȁnak, tankȁ, tȃnko tǝnǝ́k, tǝnkà тенок, тенко/а/иtenok, tenko/a/i
heavy *tęžъkъ adj. o тя́жкийt'ážkij тяжки́йtjažkýj те́жъкtéžǝk těžký ťažký ciężki téžak, téškatȅžak, tēškȁ téžǝk téžka, téžko; težȃk тежок, тешко/а/иtežok, teško/a/i
woman/wife *ženà f. ā (b) жена́ž'ená /žená/ дружинаdružýna жена́žená žena žena, manželka żona žèna (acc. žènu), suprugaženȁ (acc. ženȕ) žéna (wife), žẹ́nska (woman) женаženа
husband, man *mǫ̑žь m. jo (c) мужmuž мужmuž мъжmǝž muž muž, manžel mąż mȗž (mȗža) mọ̑ž (možȃ) мажmaž
man (human) *čelověkъ m. o челове́кč'elov'ék чоловікčolovík (husband) чове́кčovék člověk človek człowiek čòv(j)ek (čòv(j)eka); čȍv(j)ek (čov(j)èka)čovȉk (čovȉka) člóvek (človẹ́ka) човекčovek
child *dětę дитя́d'it'á дитинаdytýna дете́deté dítě dieťa dziecko, dziecię d(ij)ete otrók, dẹ́te детеdete
mother *mati матьmat' матиmáty ма́йкаmájka matka matka, mama matka (arch. mać) majka, mater, mati mati мајкаmajka
father *otьcь оте́цot'éc батькоbát'ko оте́цotе́c otec otec ojciec otac oče татко, отецtatko, otec
wild animal *zvě̑rь m. i (c) зверьzv'er' звірzvir звярzvjar zvěř zviera, zver zwierz, zwierzę zv(ȉj)er f. (i)zvȋr (zvȋri) f. (i) zvẹ̑r (zverȋ) ѕверdzver
fish *ryba ры́баrýba рибаrýba ри́баríba ryba ryba ryba riba riba рибаriba
bird *pъtica, *pъtъka пти́цаpt'íca птахptax пти́цаptíca pták vták ptak ptica ptič, ptica птицаptica
dog *pьsъ соба́ка, пёсsobáka, p'os собака, песsobáka, pes пес, ку́чеpes, kúče pes pes pies pas pəs куче, песkuče, pes
louse *vъ̏šь f. i (c) вошьvoš' /voš/ (vš'i) вошаvóša въ́шкаvǝ́ška veš voš wesz vȃš (vȁši); ȗš (ȕši) ùš (ušȋ); ȗš вошкаvoška
snake *zmьjà f. iā змея́zm'ejá зміяzmijá змия́zmijá zmije[table 1] had, zmija (venomous) żmija[table 2] zmìjazmijȁ kača змијаzmija
worm *čьrvь червьč'erv' черв'якčervják че́рвейčérvej červ červ czerw, robak crv črv црвcrv
tree *dervo, *dьrvo де́ревоd'ér'evo деревоdérevo дърво́dǝrvó dřevo [table 3] strom, drevo [table 4] drzewo drvo drevọ̑ дрвоdrvo
forest *lěsъ лесl'es лісlis лесles les les, hora las lȇs, lijȇs gozd, lẹ́s, šuma, họ̑sta, mẹ́ja шумаšuma
stick *palica, *palъka па́лкаpálka палицяpályc'a пáлкаpálka hůl palica laska / pałka / kij štap, palica palica палкаpalka
fruit *plodъ плодplod плідplid плод, овошкаplod, ovoška ovoce (plod) ovocie owoc (płód) plod plọ̑d плодplod
seed *sěmę се́мяs'ém'a насінняnasínn'a се́меséme semeno semeno, semä (archaic) nasiono/nasienie, ziarno, siemię s(j)eme sẹ́me семе, семенкаseme, semenka
leaf *listъ листl'ist листlyst листо́, листlistó, list list list liść list list листlist
root *korenь ко́реньkór'en' коріньkórin' ко́ренkóren kořen koreň korzeń kor(ij)en korẹ́n, korenína коренkoren
bark (of a tree) *kora кора́korá кораkorá кора́korá kůra kôra kora kora skọ̑rja кораkora
flower *květъ цвето́кcv'etók квіткаkvítka цве́теcvéte květ kvet kwiat, kwiecie cv(ij)et rọ̑ža, cvẹ́t, cvetlíca цвеќеcvekje
grass *trava трава́travá траваtravá трева́trevá tráva tráva trawa trava trava треваtreva
rope *ǫže верёвкаv'er'óvka мотузкаmotúzka въже́vǝžé provaz, houžev povraz, šnúra, lano sznur, lina, powróz uže vrv, konópec јажеjaže
skin *koža ко́жаkóža шкіраškíra ко́жаkóža kůže koža kożuch,[table 5] skóra koža kọ̑ža кожаkoža
meat *męso мя́соm'áso м'ясоmjáso ме́соméso maso mäso mięso meso mesọ̑ месоmeso
blood *kry кровьkrov' кровkrov кръвkrǝv krev krv krew krv kri крвkrv
bone *kostь костьkost' кісткаkístka кост, ко́калkost, kókal kost kosť kość, kostka(deminutive) kost kọ̑st коскаkoska
fat (noun) *sadlo са́лоsálo жирžyr сало (dial.)salo sádlo, tuk tuk, sadlo tłuszcz, sadło masnoća, mast, salo mast, tọ̑lšča, maščóba, salo салоsalo
egg *ȃje; *ajьce n. jo (c); n. jo яйцо́jajcó яйцеjajcé яйце́jajcé vejce vajce, vajco (regional) jajo; jajko, jajco jáje; jájcejå̑je jájce јајцеjajce
horn *rȍgъ m. o (c) рогrog рігrih рогrog roh roh róg (rogu) rȏg (rȍga) rọ̑g (rọ̑ga/rogȃ) рогrog
tail *xvȍstъ хвостhvost хвістxvist опа́шкаopáška chvost chvost chwost rȇp rȅp о́пашкаópaška
feather *però n. o (b) перо́p'eró пероperó перо́peró péro pero, pierko pióro pèroperȍ perọ̑ (perẹ́sa) пероpero
hair *vȏlsъ m. o (c) во́лосvólos (vólosa) волосина, волоссяvolosýna, volóss'a влакнóvlaknó vlas vlas włos, kosmyk[table 6] vlȃs (vlȃsa)vlå̑s (vlå̑sa) lȃs (lȃsa/lasȗ) влакноvlakno
hair, braided hair *kosà f. ā (c) kosá (kósu)[table 7] косаkosá коса́kosá vlasy OCz. kosa vlasy, vrkoče OSk. kosa OPl. kosa[table 8] kòsa (acc. kȍsu)(Novi) kosȁ (acc. kosȕ/kȍsu) lasjẹ́ косakosa
head *golvà f. ā (c) голова́golová (acc. gólovu) головаholová глава́glavá hlava hlava głowa gláva (acc. glȃvu)glå̄vȁ (acc. glå̑vu) gláva главаglava
ear *ȗxo n. o (c) у́хоúxo, pl. úš'i /úšy/ вухоvúxo ухо́uhó ucho ucho ucho ȕho/ȕvo, pl. f. ȕšiȕho (ȕha), pl. m. ȕši uhọ̑ (ušẹ̑sa) уво, ушеuvo, uše
eye *ȍko n. o (c) глаз, о́коóko (poet.) окоо́ko око́okó oko ȍko okọ̑ (očẹ̑sa) окоoko
nose *nȍsъ m. o (c) носnos нісnis носnos nos nȏs (nȍsa) nọ̑s (nọ̑sa/nosȃ/nosȗ) носnos
mouth *ūstà pl. n. o (b) ротrot вустаvustá уста́ustá ústa usta ústaũstå̄; ũsta ústa устаusta
tooth *zǫ̑bъ m. o (c) зубzub зубzub зъбzǝb zub zub ząb zȗb (zȗba) zọ̑b (zọ̑ba) забzab
tongue/language *ęzỳkъ m. o (a) язы́кjazýk язик, моваjazýk, móva ези́кezík jazyk jazyk język jèzikjazȉk jézik (jezíka) јазикjazik
nail (of finger/toe), claw *nȍgъtь m. i/io (c) но́готьnógot' (nógt'a) ніготьníhot' но́кътnókǝt nehet necht paznokieć (OPl. paznogiedź), pazur nȍkat (nȍkta); nogat (nokta)nȍhat (nȍhta) nọ̑ht (nọ̑hta) нокт, канџаnokt, kandža
foot, leg *noga f. ā (c) нога́nogá ногánohá крак, ногаkrak, nogá noha noha noga nòga (nȍgu)nogȁ (nȍgu) nóga ногаnoga
knee *kolě̀no n. o (a) коле́ноkol'éno коліноkolíno коля́ноkolyáno koleno koleno kolano kòl(j)enokolȉno kolẹ́no колено/ницаkoleno/nica
hand *rǭkà f. ā (c) рука́ruká рукаruká ръка́rǝká ruka ruka ręka rúka (rȗku)rūkȁ (rȗku) róka ракаraka
wing *krīdlò n. o (b) крыло́kryló крилоkryló крило́kriló křídlo krídlo skrzydło krílo(Orb.) krīlȍ krílo крилоkrilo
belly *bŗȗxo, *bŗȗxъ m./n. o (c) животžyvot живітžyvít корем, стомах, търбухkorem, stomah, tǝrbuh břicho brucho brzuch trbuh--- trẹ́buh (trebúha) стомак, желудникstomak, želudnik
guts *červo кишки́k'išk'í кишки́kyšký черва́červá střeva črevá trzewia (ścierwo[table 9]) cr(ij)evo črevo, črevẹ́sje цреваcreva
neck *šija, *šьja ше́яš'éja /šéja/ шияšýja врат, ши́яvrat, šíja krk krk szyja, kark vrat, šija vrat шијаšija
back *xrьbьtъ спина́spiná спи́наspýna гръбgrǝb záda, hřbet chbát grzbiet  leđa hrbet грбgrb
shoulder *pletjè n. jo (b) плечóplečó плечеplečé плещи (pl.)pleští pl. rameno, pleco plece, rameno plecy pl.,[table 10] ramię [table 11] pléće, rame(Novi) plećȅ rama, plẹ́ča плеќиplékji
breast *grǫ̑dь f. i (c) грудьgrud' грудиhrúdy гръдgrǝd prsa, hruď prsia, hruď pierś; OPl. grędzi (pl.) grȗd, prsa prsi, grudi, nẹ́drje градаgrada
heart *sь̏rdьce n. jo (c) се́рдцеs'érdc'e /s'érce/ серцеsérce сърце́sǝrcé srdce srdce serce (OPl. serdce) sȑce (sȑca) srcẹ̑ (srcá) срцеsrce
liver *ę̄trò, *pečenь n. o (b) játro/jatró[table 12] печінкаpečínka черен дроб, джигерcheren drob, džiger játra (pl.) pečeň (wątroba) jȅtra (pl.)(Orb.) jiẽtra (pl.) jẹ́tra (pl.) џигер, црн дробdžiger, crn drob
to drink *pìti v. питьp'it' питиpýty да пи́яda píja píti piť pić pȉti (pȉjēm)pȉti (pījȅš) píti (píjem) да пиеda pie
to eat *ě̀sti v. естьjest' їстиjísty да ямda jam jísti jesť jeść jȅsti (jȅdem)ȉsti/ĩsti (3sg. idẽ) jẹ́sti (jẹ́m) да јадеda jade
to gnaw *grỳzti v. (c) грызтьgryzt' гризтиhrýzty да гризяda grize hryzat hrýzť gryźć grȉsti (grízēm)grȉsti (2sg. grīzȅš) grísti (grízem) да гризеda grize
to suck *sъsàti v. соса́тьsosát' (sosú, sos'ót) смоктатиsmoktáty (су́ча)(súča) sát (saji) cicať, sať ssać (ssę) sisati sesáti (sesȃm) да цицаda cica
to spit *pjь̀vati v. (a) плева́тьpl'evát' (pljujú, plujót) плюватиpl'uváty плю́яpljúja; pljúvam plivat (plivu) pľuť (pľujem) pluć (pluję), (arch. plwać) pljùvati (pljȕjēm) pljúvati (pljúvam) да плукаda pluka
to vomit *bljьvàti v. блева́тьbl'evát' блюватиbl'uváty повръщам, бълвамpovrǝ́shtam, bǝ́lvam blít (bliju) zvracať, OSk. bľuť, bľuvať wymiotować, zwracać, rzygać; OPl. bluć (bluj̨ę) bljùvati (bljȕjēm), povraćati(Orb.) bljȕvat (3sg. bljȗje/bljȕva) brùhati, bljuváti (bljúvam/bljújem) да повраќаda povrakja
to blow *dǫ̀ti v. дуть, ве́ятьdut', v'éjat' ду́ти, ві́яти, дму́хатиdúty, víjaty, dmúxaty ду́хам, ве́яdúham, véja vát, vanout, foukat duť, fúkať, vanúť dmuchać, dąć, wiać dúvati, dúhati pihati да дуваda duva
to breathe *dyxati v. дышатьdyshat' дихатиdýxaty ди́шамdíšam dýchat (dýchám) dýchať (dýcham) oddychać; dychać (colloq.), dyszeć[table 13] dísati (dȋšēm/dȋhām)dȉhati (2sg. dȉšeš) díhati (dȋham) да дишеda diše
to laugh *smьjàti sę v. (c) смея́тьсяsm'eját's'a сміятисьsmijátys' сме́я сеsméja se smát se (směju se) smiať sa (smejem sa) śmiać się (śmieję się) smìjati se (smìjēm se)(Vrg.) smījȁti se (smijȅš se) smejáti se (smẹ́jem se/smejím se) да се смееda se smee
to see *vìděti v. (a) ви́детьv'íd'et' бачитиbáčyty ви́ждамvídja, víždam vidět (vidím) vidieť (vidím) widzieć vȉd(j)eti (vȉdīm)vìti (2sg. vȉdīš) vídeti (vȋdim) да видиda vidi
to hear *slušati слу́шатьslúšat' слухатиslúxaty слу́шам, чу́вамslúšam, čúvam slyšet (slyším) počuť (počujem) słyszeć slušati slišati (slišim) да слушнеda slušne
to know, be familiar with *znàti v. (a) знатьznat' знатиznáty зна́я; знамznája; znam znát (znám) vedieť, poznať znać znȁti (znȃm)znȁti (2sg. znå̑š) poznáti (poznȃm) да знае, да познаваda znae, da poznava
to know, have knowledge *věděti v. ведатьv'édat'[table 14] відатиvídaty вямvjam vědět (vím) vedieť (viem) wiedzieć (wiem) znati vẹ́deti (vẹ́m)
to understand *orzuměti v. пониматьponimatʹ розумітиrozumíty разбирамrazbiram rozumět (rozumím) rozumieť (rozumiem) rozumieć (rozumiem) razùm(j)eti razumẹ́ti да разбираda razbira
to think *mysliti мы́слитьmýsl'it' думати, мислитиdúmaty, mýslyty ми́сляmíslja myslet (myslím) myslieť (myslím) myśleć misliti misliti (mislim) да мислиda misli
to smell *ňuxati ню́хать, чу́ятьn'úkhat', čújat' нюхати, відчуватиn'úxaty, vidčuváty мири́ша, ду́шаmiríša, dúša vonět (voním), čichat (čichám) voniať (voniam), čuchať (čuchám) czuć, wąchać,[table 15] wonieć[table 16] mirisati vọ̑hati, vọ̑njati, duhati да мириснеda mirisne
to fear *bojati sę боя́тьсяboját's'a боятисьbojátys' страху́вам се, боя сеstraxúvam se, boja se bát se báť sa (bojím sa) bać się (boję się), płoszyć się, strachać się(arch.), lękać się bojati se bati se да се плашиda se plaši
to sleep *sъpati спатьspat' спатиspáty спяspja spát spať spać spavati spati да спиеda spie
to live *žìti v. (c) житьž'it' /žyt'/ житиžúty живе́яživéja žít žiť żyć žív(j)eti, 1sg. žívīmžīvȉti, 2sg. žīvȅš živẹ́ti да живееda živee
to die *merti умира́тьum'irát' вмиратиvmyráty уми́рамumíram umírat umierať, zomierať umierać, mrzeć umr(ij)eti, umriti umrẹ́ti да умреda umre
to kill *ubiti убива́тьub'ivát' вбиватиvbyváty уби́вамubívam zabíjet zabíjať, zabiť zabijać, ubijać ubiti ubíti да убиеda ubie
to fight *boriti sę боро́тьсяborót's'a боротисьborótys' бо́ря се, би́я сеbórja se, bíja se bojovat bojovať, biť sa walczyć, bić się, wojować, zmagać się boriti se, tući se boríti se, bojeváti se да се бори, да се тепаda se bori, da se tepa
to hunt *loviti охо́титьсяoxót'it's'a полюватиpol'uváty лову́вам, ловяlovúvam, lovja lovit loviť polować,[table 17] łowić[table 18] loviti lovíti да ловиda lovi
to hit *udariti v. ударя́тьudar'át' вдарятиvdar'áty у́дрямúdrjam udeřit udrieť uderzać ùdariti, 1sg. ùdarīm udáriti да удриda udri
to cut *sěkti, *strigti, *rězati ре́зать, руби́тьr'ézat', rub'ít' секти, стригти, різатиsektý, strýhty, rízaty ре́жа, сека́réža, seká řezat rezať, sekať, rúbať ciąć,[table 19] strzyc,[table 20] siec OPl. rzezać (arch.) rezati rẹ́zati да сечеda seće
to split разделя́тьrazd'el'át' розділятиrozdil'áty разде́лямrazdéljam rozdělit rozdeliť (sa) podzielić,[table 21] rozdzielić[table 22] pod(ij)eliti, razd(ij)eliti razdelíti да подели, да разделиda podeli, da razdeli
to stab *bosti, *kolti коло́тьkolót' колотиkolóty буча́, прому́швам, пробо́ждамbučá, promúšvam, probóždam píchnout pichnúť. bodnúť pchnąć,[table 23] bóść[table 24] (coll. kolnąć) bosti, ubosti, klati zabósti, prebósti да убодеda ubode
to scratch *česati, *drapati цара́патьcarápat' чесати, дертиčesáty, dérty че́ша, дра́скамčéša, dráskam škrábat škrabať, škrabnúť drapać,[table 25] skrobać,[table 26] czesać,[table 27] grzebać[table 28] češati, grebati, drapati praskati да гребе, драска, чеша, драпаda grebe, draska, ćeša, drapa
to dig *kopati копа́тьkopát' копатиkopáty копа́яkopája kopat kopať kopać kopati kopáti да копаda kopa
to sail *pluti; *plỳti v.; v. (a) плытьplyt' (plyvú, plyv'ót) плитиplyty плу́вамplúvam plout (pluju) plaviť sa, plávať (pływać), pluć[table 29] ploviti plúti (plújem/plóvem) да плива, да едриda pliva, da edri
to swim, float *plàvati v. (a) пла́ватьplávat' плаватиplávaty пла́вамplávam plavat plávať pływać, pławić się,[table 30] OPl. pławać plȉvati plávati (plȃvam) да плива, да едриda pliva, da edri
to fly *letěti лета́тьl'etát' літатиlitáty летя́letjá létat lietať, letieť latać, lecieć let(j)eti letẹ́ti (letím) да летаda leta
to walk *xoditi v. ходи́тьxod'ít' ходитиxodýty хо́дяxódja chodit chodiť, kráčať chodzić hòdatihodȉti hodíti (hǫ́dim) да одиda odi
to go *jьti v. идти́idt'í (idú, id'ót) йтиjty вървя, отивамvǝ́rvja, otivam jít (jdu) ísť (idem) iść (idę) ìći (ȉdēm) íti (grem) да заминеda замине
to come приходи́тьpr'ixod'ít' приходитиpryxódyty и́двам, ида, дохождамídvam, ida, dohoždam přicházet, přijít prichádzať, prísť przychodzić, przyjść, dojść doći, prići priti да дојдеda dojde
to lie (as in a bed) *ležati лежа́тьl'ežát' лежатиležáty лежа́ležá ležet ležať leżeć ležati, lijegati ležáti (ležím) лежамležam
to sit *sěsti сиде́тьs'id'ét' сидітиsydíty седя́sedjá sedět sedieť siedzieć s(j)esti sedẹ́ti (sedím) да седнеda sedne
to stand *stati стоя́тьstoját' стоятиstojáty стоя́, ставамstojá, stavam stát stáť stać, stawać, stojeć(arch./dial.) stati, stajati vstáti да станеda stane
to turn *vьrtě̀ti v. (c) верте́тьv'ert'ét' крутитиkrutýty въртя́vǝrtjá vrtět obracať, zvrtnúť sa (obracać), wiercić vŕt(j)eti (vŕtīm)vrtȉti (2sg. vrtĩš) vrtẹ́ti (vrtím) да врти, да завртиda vrti, da zavrti
to turn, return *vortìti v. (b) вернутьvernut' повернути, вертатиpovernúty, vertáty връщамvrǝshtam vrátit vrátiť sa wrócić vrátiti (1sg. vrȃtīm)vrå̄tȉti (2sg. vrå̃tīš) vrníti да се вратиda se vrati
to fall *pasti па́датьpádat' падатиpádaty па́дамpádam padat padať, padnúť spadać/padać, paść/spaść pasti pasti да паднеda padne
to give *dati дава́тьdavát' дава́тиdaváty да́вамdávam dávat dávať, dať dawać, dać dati dati да дадеda dade
to hold *dьržati держа́тьd'eržát' триматиtrymáty държа́dǝržá držet držať trzymać, dzierżyć držati držáti (držím) да држиda drži
to squeeze *tiskati;
*žęti
v. (b) сжима́тьsž'imát' стиска́тиstyskáty сти́скам, ма́чкамstískam, máčkam mačkat stískať, mädliť ściskać, wyżymać[table 31] stiskati stiskati да стеска, да стегаda steska, da stega
to rub *terti тере́тьt'er'ét' тертиtérty три́я, тъ́ркамtríja, tǝ́rkam třít trieť, šúchať trzeć trljati drgniti, trẹ́ti да триеda trie
to wash *myti мытьmyt' митиmýty ми́я, пера́míja, perá mýt umývať, myť myć, prać[table 32] oprati, umiti umíti, opráti да мие, да переda mie, da pere
to wipe вытира́тьvyt'irát' витиратиvytyráty бъ́рша, три́яbǝ́rša, tríja vytírat utierať, (u)trieť wycierać, otrzeć obrisati, brisati brisati, otrẹ́ti да бришиda briši
to pull *tęgnǫti тяну́тьt'anút' тягтиt'ahtý дъ́рпам, те́гля, вла́чаdǝ́rpam, téglja, vláča táhnout ťahať ciągnąć, wlec[table 33] potegnuti, vući vlẹ́či, potegníti да влече, да тегнеda vleće, da tegne
to push *perti толка́тьtolkát' штовха́тиštovxáty нати́скам, бу́тамnatískam, bútam tlačit tlačiť pchać, wcisnąć,[table 34] tłoczyć[table 35] gurnuti potisniti, poriniti да туркаda turka
to throw *kydati, *mesti, *vergti v. броса́ть, кида́тьbrosát', k'idát' кидатиkýdaty хвъ́рлямxvǝ́rljam házet; OCz. vrci (1sg. vrhu) hádzať rzucać, miotać |veȑć, 2sg. veȑžeš vrẹ́či да фрлиda frli
to tie *vę̄zàti v. (b) вяза́тьv'azát' в'яза́тиv'jazáty връ́звамvrǝ́zvam vázat viazať wiązać vézati, 1sg. véžēmvēzȁti, 2sg. vēžeš vẹ́zati да врзеda vrze
to sew *šiti шитьšyt' ши́тиšýty ши́яšíja šít šiť szyć šiti sejati да сошиеda sošie
to count *čitati v. счита́ть, посчита́тьsč'itátʹ, posč'itátʹ рахува́ти, лічи́тиraxuváty, ličýty бро́яbrója počítat počítať liczyć bròjati šteti да броиda broi
to read *čitati v. чита́тьč'itát' чита́тиčytáty четаcheta číst (čtu) čítať czytać čìtati (čìtām)čȉtati (2sg. čȉtå̄š) brati (berem), čítati (čítam) да чита, да рачунаda čita, da računa
to speak, talk *govorìti v. говори́тьgovor'ít' говори́тиhovorýty говоряgovórja mluvit, hovořit hovoriť rozmawiać, mówić, gwarzyć OPl. goworzyć; gaworzyć[table 36] govòriti (gòvorīm)govȍrīti (2sg. govȍrīš) govoríti (govorím) да говори, да зборуваda govori, da zboruva
to say, tell *kāzàti v. говори́ть, сказа́тьgovor'ít', skazat' каза́тиkazáty ка́жаkáža hovořit, říkat povedať, hovoriť powiedzieć kázati (kȃžēm)kå̄zȁti (2sg. kå̃žeš) reči да кажуваda kažuva
to show *kāzàti v. показыватьpokazyvat' пока́зуватиpokázuvaty показвамpokazvam ukázat ukázať pokazać kázati (kȃžēm)kå̄zȁti (2sg. kå̃žeš) kázati (kážem) да покажеda pokaže
to sing *pěti v. (c) петьp'et' (pojú, pojót) співа́тиspiváty пе́яpéja (2sg. péeš) zpívat (zpívám), pět (pěji) spievať śpiewać (śpiewam), piać (pieję)[table 37] p(j)evati pẹ́ti (pójem) да пееda pee
to play *jьgrati игра́тьigrát' гра́тиhráty игра́яigrája hrát hrať grać, igrać igrati igráti, igráti se да играda igra
can, to be able to *mogti мочьmoč' могтиmohtý мога́, мо́жеmogá, móže moci, moct môcť móc mȍći móči да можеda može
to flow *tekti течьt'eč' тектиtektý тека́, те́чеteká, téče téci, téct tiecť ciec, cieknąć teći teči да течеda teče
to freeze *mьrznǫti замерзáтьzam'erzát' замерзáтиzamerzáty замръ́звамzamrǝ́zvam zamrznout mrznúť, zmrznúť, zamrznúť marznąć, zamarzać mrznuti, zamrznuti zamrzniti да замрзнеda zamrzne
to swell *puxnǫti пу́хнутьpúxnut' пу́хнутиpúxnuty подпу́хвам, оти́чам, поду́вам сеpodpúxvam, otíčam, podúvam se opuchnout, otéct puchnúť, opuchnúť, (arch.) otiecť puchnąć, rozdąć (się) oteknuti, oteći oteči да потечиda poteči
sun *sъlnьce со́лнцеsólnc'e /sónce/ со́нцеsónce слъ́нцеslǝ́nce slunce slnko, (arch.) slnce słońce sunce sọ̑nce сонцеsonce
moon *luna, *měsęcь луна́, ме́сяцluná, m'és'ac місяцьmís'ac' луна́, месец, месечинаluná, mesec, mesečina měsíc mesiac, (poet.) luna księżyc, OPl. miesiąc m(j)esec mẹ́sec месечинаmesečina
star *gvězda звезда́zv'ezdá зіркаzírka звезда́zvezdá hvězda hviezda gwiazda zv(ij)ezda zvẹ́zda ѕвездаdzvezda
water *vodà f. ā (c) вода́vodá (acc. vódu) вода́vodá вода́vodá voda voda woda vòda (acc. vȍdu)vodȁ (acc. vȍdu) vóda водаvoda
rain *dъždь дождьdožd' /došš', došt'/ дощdošč дъждdǝžd déšť dážď deszcz, OPl. deżdż (gen. deszczu/dżdżu) kiša, dažd dǝž дождdožd
river *rěka река́r'eká рі́чкаríčka река́reká řeka rieka rzeka r(ij)eka rẹ́ka рекаreka
lake *(j)ezero о́зероóz'ero о́зероózero е́зероézero jezero jazero jezioro jezero jẹ́zero езероezero
sea *more, *morě мо́реmór'e мо́реmóre море́moré moře more morze more mọ̑rje мореmore
salt *solь сольsol' сільsil' солsol sůl soľ sól so(l) sọ̑l солsol
stone *kamy ка́меньkám'en' ка́міньkámin' ка́мък, камъни (pl.)kámǝk, kamǝni (pl.) kámen kameň kamień (dim. kamyk) kamen kamen каменkamen
sand *pěsъkъ песо́кp'esók пісо́кpisók пя́съкpjásǝk písek piesok piasek p(ij)esak pẹ́sek песокpesok
dust *porxъ пыльpyl' пилpyl прахprax prach prach pył, kurz, proch prašina, prah prah прав, прашинаprav, prašina
earth *zemľà f. jā (b/c) земля́z'eml'á земля́zeml'á земя́zemjá země zem, zemina ziemia zèmlja (acc. zȅmlju)zemļȁ (acc. zȅmļu) zémlja земјаzemja
way *pǫ̃tь m. i (b) путьput' шляхšl'ax пътpǝt pouť (fem.)[table 38] cesta, púť ([table 38]) droga, (arch. pątnik [table 39]) OPl. pąć pȗt (púta)pũt (pũta) pǫ́t патpat
mountain *gorà fem. ā (c) гора́gorá гора́horá гора́, планинаgorá,[table 40] planina hora hora góra gòra (gȍru), planinagorȁ (gȍru) góra гора, планинаgora, planina
cloud *tǫča ту́ча, о́блакоtúča, óblako хмараxmára о́блакóblak oblak oblak, mrak chmura, obłok oblak oblák облакoblak
fog *mьglà мгла, туманmgla, tuman імла, туман, мряковинаimlá, tumán, mr'ákovyna мъгла́mǝglá mlha hmla mgła magla megla маглаmagla
sky *nȅbo не́боn'ebo не́боnébo небе́nebé nebe nebo niebo nebo nebọ̑ небоnebo
wind *vě̀trъ m. o (a) ве́терv'ét'er вітерvíter вя́търvjátǝr vítr vietor wiatr v(j)ȅtar (v(j)ȅtra)vȉtar (vȉtra) vệtǝr ветерveter
snow *sněgъ снегsn'eg снігsnih снягsnjag sníh sneh śnieg sn(ij)eg snẹ́g снегsneg
frost *mòrzъ моро́зmoróz моро́зmoróz мразmraz mráz mráz mróz mrȁz mrȁz мразmraz
ice *ledъ лёдl'od лідlid ледled led ľad lód led lẹ́d ледled
smoke *dymъ дымdym димdym дим, пу́шекdim, púšek dým dym dym dim dim чад, димčad, dim
fire *ognь ого́ньogón' вого́ньvohón' о́гънógǝn oheň oheň ogień (ognia) vatra, oganj ogenj оганogan
ash *pepelъ пе́пелp'ép'el попілpópil пе́пелpépel popel popol popiół pepeo pepẹ́l пепелpepel
to burn *gorěti, *paliti горе́тьgor'ét' горітиhoríty горя́, паля́gorjá, paljá hořet horieť palić, arch. gorzeć goreti/goriti gorẹ́ti да гориda gori
(dark) red *čьrmьnъ adj. o č'er'emnój/č'er'ómnyj (dial.)[table 41] червонийčervónyj червеноčerveno (arch.) čermný/črmný (Kott) čermák (person with a red-brown face, hair) (dial. czermny) crveno črmljen црвеноcrveno
(bright) red *čьrv(j)enъ adj. o č'er'evl'onyj (obs.)[table 42] червонийčervónyj черве́нčervén červený červený czerwony, czerwień cr̀ven rdeč црвен/но/на/ниcrven/no/na/ni
green *zelènъ adj. o (b) зелёныйz'el'ónyj зеленийzelényj зеле́нzelén zelený zelený zielony, zieleń zèlen, zelèna, zelènozelẽn, zelenȁ, zelenȍ zelèn, zeléna зелен/но/на/ниzelen/no/na/ni
yellow *žьltъ adj. o жёлтыйžóltyj жовтийžóvtyj жълтžǝlt žlutý žltý żółty, żółć, żółcień žȗt, f. žútažȗt, f. žūtȁ, n. žȗto rumén, žȏłt, žółta жолт/то/та/тиżolt/то/та/ти
white *bělъ бе́лыйb'élyj білийbílyj бялbjal bílý biely biały, biel b(ij)eli bẹ́l бел/о/а/иbel/о/а/и
black *čьrnъ чёрныйč'órnyj чорнийčórnyj че́ренčéren černý ťierny czarny, czerń crn črn црн/о/а/иcrn/о/а/и
night *noktь ночьnoč' нічnič нощnošt noc noc noc noć nọ̑č ноќnokj
day *dьnь деньd'en' деньden' денden den deň dzień dan (dana) dan (dnẹ́, dnẹ́va) денden
year *godъ, *rokъ годgod рікrik годи́наgodína rok rok rok(pl.lata), godzina[table 43] godina lẹ́to годинаgodina
warm *teplъ, *toplъ тёплыйt'óplyj теплийtéplyj то́плоtóplo teplý teplý ciepły topao toplo топлоtoplo
cool, cold *xoldьnъ adj. o (c) холо́дныйxolódnyj холо́днийxolódnyj хла́д/ен(но/на/ни), студен(о/а/и)xlád/en (no/na/ni), studen(o/a/i) chladný chladný, studený chłodny hládanhlå̑dan hládǝn ладноladno
full *pьlnъ по́лныйpólnyj по́внийpóvnyj пъ́ленpǝ́len plný plný pełny, pełen pun pọ̑łn полнpoln
new *novъ но́выйnóvyj новийnovýj новnov nový novy nowy nov nov новnov
old *starъ ста́рыйstáryj старийstarýj старstar starý starý stary star star старstar
good *dobrъ хоро́ший, добрыйxoróš'ij, dobryj добрийdóbryj добъ́рdobǝ́r dobrý dobrý dobry dobar dọ̑ber добар, доброdobar, dobro
bad *zъlъ adj. o злойzloj злий, поганийzlyj, pohányj лош, зълloš, зǝ́л zlý zlý zły zȁo, zlȁ, zlȍ zli, zlà, zlo лош, зол, злаloš, zol, zla
rotten *gnjilъ гнило́йgn'ilój гнилийhnylýj гнилgnil shnilý zhnitý zgniły truo gnil гнилgnil
dirty гря́зныйgr'áznyj бруднийbrudnýj мръ́сенmrǝ́sen špinavý špinavý brudny prljav umázan валканоvalkan
straight *prostъ, *pravъ прямо́йpr'amój прямийpr'amýj правprav přímý priamy, rovný prosty; prawy,[table 44] równy[table 45] prav raven прав, раменprav, ramen
round *krǫglъ кру́глыйkrúglyj круглийkrúhlyj кръ́гълkrǝ́gǝl kulatý / okrouhlý okrúhly krągły/okrągły okrugao okrọ̑gel кружно, округлоkružno, okruglo
sharp *ostrъ о́стрыйóstryj го́стрийhóstryj о́стърóstǝr ostrý ostrý ostry oštar ọ̑stǝr остроostro
dull *tǫpъ тупо́йtupój тупийtypýj тъпtup tupý tupý tępy tup tọ̑p тапоtapo
smooth *gladъkъ гла́дкий, ро́вныйgládk'ij, róvnyj гладкий, плавнийhládkyj, plávnyj гла́дък, ра́венgládǝk, ráven hladký hladký gładki gladak gladek мазноmazno
wet *mokrъ мо́крыйmókryj мо́крийmókryj мо́кърmókǝr mokrý mokrý mokry mokar mọ̑ker мокроmokro
dry *suxъ сухо́йsuxój сухийsuxýj сухsux suchý suchý suchy suh/suv suh сувоsuvo
correct пра́вильныйpráv'il'nyj пра́вильний, вірнийprávyl'nyj, vírnyj пра́виленprávilen správný správny poprawny, właściwy, prawilny(slang) pravilan pravílen правилно, точноpravilno, točno
right *pravъ пра́выйprávyj правийprávyj де́сенdésen pravý pravý prawy desni dẹ́sǝn десноdesno
left *lěvъ ле́выйlévyj лі́вийl'ívyj лявljav levý ľavý lewy l(ij)evi lẹ́vi левоlevo
far *dalekъ далёкийdal'ók'ij далекийdalékyj дале́ченdaléčen daleký ďaleký daleki dalek daleč, daljen далекуdaleku
near *blizъ бли́зкийbl'ízk'ij близькийblyz'kýj бли́зъкblízǝk blízký blízky bliski blizak blizu близу, блискоblizu, blisko
at *pri, *u prep./pref. при, уpr'i, u при, на, вpry, na, v при, у, наpri, u, na při, u pri, na przy, u u; u- pri кajkaj
on *na prep. наna наna наna při, u pri, na na na na
in(to) *vъ(n) prep. вv; vn- у, в, ув (dialectal)u, v, uv(dialectical) в(във)v(vǝv) v; v(n)- v/vo, do w(e); wn- u; va- v вv
with *sъ(n) сs з, із, зо/зіz, iz, zo/zi с(със)s(sǝs) s s, so z s(a) s, z соso
and (j)ь, *a и, аi, a і, й, та, а ("but")i, j, ta, a и, аi, a a, i a, i i, a i, a in, pa и, аi, a
if *(j)ako е́слиjésl'i як, якщо́, колиjam, jakščó, kolý ако́akó jestli ak jeśli, jeżeli, jak(coll.) ako, ukoliko če, ko акоako
because *dělja, *dьlja, děljьma потому́ чтоpotomú čto /što/ бо, тому що, для (archaic "because of")bo, tomú ščo, dl'a защо́тоzaštóto protože pretože bo, dlatego że, ponieważ, za to,[table 46] temu, że(coll. or dial.), przeto, że(arch. zato (što, jer) zatọ̑, zatọ̑ ker затоа што, заштоzatoa što, zašto
name *(j)ьmę и́мяím'a ім'яim'á и́меíme jméno meno imię, arch. miano ime imẹ́ имеime
  1. "adder"
  2. "venomous snake, adder"
  3. "wood (material). Tree is strom instead."
  4. "archaic- nowadays used as timber"
  5. "sheepskin coat"
  6. "tuft of hair"
  7. "braid, plait"
  8. "braid, mane"
  9. "carcass"
  10. "back"
  11. "arm(limb)"
  12. "entrails, eggs"
  13. "pant, gasp"
  14. "manage"; "know" (obs.)
  15. "to smell", transitive
  16. "to smell, intransitive"
  17. "hunt, chase, prowl, course"
  18. "hunt, fish, catch, snare"
  19. "cut, slice, chop"
  20. "cut, mow, trim, shear"
  21. "split, divide, separate, share, distribute"
  22. "split (up), (divide up), disunite, pull apart, separate, parcel, give away, share, distribute, provide, disperse"
  23. "push"
  24. "stab, spike, prick, butt"
  25. "scratch, scrape, irritate, rub"
  26. "scratch, scrape, rasp, scrub, grate, scribble"
  27. "comb, brush"
  28. "to rummage, to dig"
  29. "spit, sputter"
  30. "wallow"
  31. "to squeeze(mainly clothes)from water"
  32. "to wash clothes"
  33. "to drag"
  34. "to push f.ex. a button"
  35. "to push f.ex. steam"
  36. "babble, coo"
  37. "to crow, to sound like a rooster"
  38. 1 2 "pilgrimage, journey"
  39. "pilgrim"
  40. "woods"
  41. "red-haired, ginger"
  42. "dark red"
  43. "hour"
  44. "righteous"
  45. "even"
  46. "for that"

Conventions in the table

  • Common Slavic accents follow Chakavian conventions: ã (long rising), à (short rising), ȃ (long falling), ȁ (short falling), ā (length in unstressed syllable).
  • The accent pattern (a, b or c) of Common Slavic nouns, verbs and adjectives is indicated. These patterns are as follows: a = consistent root accent; b = predominant suffix accent; c = mobile accent.
  • Nouns are given in the nominative singular; a form in parentheses is genitive singular except as indicated (acc. = accusative singular, pl. = nominative plural).
  • Verbs are given in the infinitive (but the first singular present in Bulgarian, which has no infinitives). A form in parentheses is first singular present except as indicated (2sg. = second singular, 3sg. = third singular). A second form in parentheses is third singular present.
  • When multiple forms of an adjective are given, the order is masculine, feminine, neuter.
  • Chakavian forms are given in the Vrgada dialect except as indicated (Novi = Novi dialect, Orb. = Orbanići dialect).

Transcription of Russian and Bulgarian

Transcription of Bulgarian follows the standard conventions for academic transliteration of Cyrillic, with the exception that Cyrillic ъ is represented as ǝ instead of ă for ease of reading, particularly when combined with a stress mark (ǝ́ instead of ). This is a one-to-one transliteration that directly represents the spelling of Cyrillic. This transliteration also represents Bulgarian phonology quite well (unlike the situation in Russian).

Transcription of Russian is based on the same standard, but deviates from it in order to consistently represent palatalization (always written with a following apostrophe, e.g. l', n', t', v') and the phoneme /j/ (always written j), both of which are spelled in multiple ways in Cyrillic. The following indicates how to convert between the two:

Cyrillic lettersLetter classAcademic transliterationThis article's transcription
а э ы о уNon-palatal vowels a è y o ua e y o u
я е и ё юPalatal vowels ja e i ë juIf following a consonant letter, a e i o u with preceding apostrophe ('); elsewhere, ja je ji jo ju.
й ўSemivowels j ŭsame
ьSoft sign 'same
ъHard sign ''not written
щA consonant sign ščšš'

The result is that this article's transcription is almost directly phonemic, making it significantly easier for readers not familiar with the complications of Cyrillic spelling. Note that the transcription used here continues the standard practice of representing the Cyrillic letters ы и as y i, although they are normally considered allophones of each other. This is because the pronunciation of the two letters is significantly different, and Russian ы normally continues Common Slavic *y [ɨ], which was a separate phoneme.

The letter щ is conventionally written št in Bulgarian, šč in Russian. This article writes šš' in Russian to reflect the modern pronunciation [ɕɕ].

Both transcriptions indicate stress with an acute accent (á é í ó ú ý ǝ́). Stress is indicated in Cyrillic in the same fashion, except with the letter ё, which is always stressed.

Pronunciation

Capsule summary of Russian pronunciation

The transcription used in this article is morphophonemic rather than strictly phonemic, i.e. it writes the underlying phonemes rather than the phonemes actually heard when pronounced. The difference occurs particularly in the representation of unstressed vowels, where multiple underlying phonemes merge. For example, underlying e and i merge into the same sound when unstressed, but the difference is revealed in related forms based on the same root: e.g. z'eml'á [zʲɪmˈlʲæ] "land" has accusative z'éml'u [ˈzʲemlʲʉ], but z'imá [zʲɪˈma] "winter" has accusative z'ímu [ˈzʲimu]. When the transcription (which is derived from the spelling) disagrees with the actual morphophonemic pronunciation, the latter is indicated specially, e.g. čto /što/; š'it' /šyt'/; ž'óltyj /žóltyj/; ž'ená /žená/ [ʐɨˈna]; sólnc'e /sónce/ [ˈsont͡sə]. This occurs mostly with the letters š, ž, c, which are normally written palatal but pronounced non-palatal; but it is also due to occasional assimilations. Note that the rules for unstressed vowels still need to be applied (see below).

  • á, é, í etc. indicates stress.
  • š [ʂ], ž [ʐ] and c [t͡s] are never palatal, while č [t͡ɕ] and šš [ɕɕ] are always palatal, regardless of spelling.
  • y [ɨ]: allophone of i [i] after non-palatal consonants, but written differently by convention. Written i sounds as y after š, ž, c, regardless of whether indicated as palatal in the spelling: ž'it [ʐɨtʲ] "to live".
  • Vowel mergers in unstressed syllables are extensive, but not written.
    • After palatal, vowels a, o, e, i all merge as [ɪ]: t'až'ólyj [tʲɪˈʐolɨj] "heavy", v'el'ík'ij [vʲɪˈlʲikʲɪj] "big".
    • After non-palatal, vowels a and o merge as [ɐ] directly before the stress and absolutely word-initially, [ə] elsewhere: molokó [məlɐˈko] "milk", sobáka [sɐˈbakə] "dog", č'elov'ék [t͡ɕɪlɐˈvʲek] "man (human)".
    • After non-palatal, vowels e and i/y merge as [ɨ]: ž'ená [ʐɨˈna].
    • Exception: Absolutely word-finally after a palatal, e, i merge as [ɪ] but a, o merge as [ə]: s'ém'a [ˈsʲemʲə] "seed".
  • Obstruents are devoiced word-finally, and agree in voicing in a cluster before another obstruent: muž [muʂ] "husband", vs'o [fsʲɵ] "everything", vokzál [vɐɡˈzal] "railway station". But v does not trigger voicing of preceding obstruent, nor is it devoiced.
  • The reflexive suffix -s'a and reflexive infinitive -t'-s'a are pronounced without palatalization, i.e. as if written -sa and -t-sa.

Capsule summary of Bulgarian pronunciation

  • á, é, í etc. indicates stress.
  • Stressed ǝ is actually [ɤ]; unstressed a and ǝ tend to merge as [ɐ].
  • Obstruent voicing/devoicing as in Russian.

Capsule summary of Czech pronunciation

  • á, é, í etc. indicates vowel length.
  • ů [uː] < . ou [oʊ̯] < .
  • h [ɦ], ch [x].
  • č [tʃ], š [ʃ], ž [ʒ], ř [r̝] (a palatal fricative trill, sounding a bit like [rʑ]).
  • ď [ɟ], ť [c], ň [ɲ]. Also indicated by d, t, n before i, í or ě.
  • y = i but indicates normal rather than palatal pronunciation after d t n.
  • ě = short e but signals palatal nature of previous consonant: dě, tě, ně = ďe, ťe, ňe; vě, fě, bě, pě = vje, fje, bje, pje; = mňe.
  • Obstruent voicing/devoicing as in Russian. ř after obstruent is itself devoiced rather than trigger voicing: přímý [pr̝̊iːmiː] "straight".

Capsule summary of Polish pronunciation

  • Retroflex consonants: sz [ʂ], cz [t͡ʂ], ż [ʐ], rz [ʐ] < (as in Czech), [d͡ʐ].
  • Alveolopalatal consonants: ś or si [ɕ], ć or ci [t͡ɕ], ź or zi [ʑ], or dzi [d͡ʑ], ń or ni [ɲ].
  • All consonants are palatalized before i. Note that alveolar s, z, n become alveolopalatal when palatalized, absorbing the i before another vowel: chodzić [ˈxɔd͡ʑit͡ɕ] "to walk", siedzieć [ˈɕɛd͡ʑɛt͡ɕ] "to sit".
  • h or ch [x], w [v], ł [w].
  • y [ɨ], ó [u] < *oː, ę [ɛ̃], ą [ɔ̃].
  • Obstruent voicing/devoicing as in Russian and Czech. However, w and rz do not voice a preceding voiceless obstruent, but instead are devoiced: kwiat [kfʲat] "flower", przyjść [pʂɨjɕt͡ɕ] "to come" < *prʲijtʲ (cf. Russian pr'ijt'í).

Capsule summary of Serbo-Croatian pronunciation

  • Accents: á (long rising), à (short rising), ȃ (long falling), ȁ (short falling), ā (length in unstressed syllable), ã (long rising in Chakavian dialect = Common Slavic neoacute).
  • š [ʃ], č [tʃ], ž [ʒ], [dʒ], ć [tɕ], đ [dʑ], nj [ɲ], lj [ʎ].
  • Russian-style obstruent voicing/devoicing does not occur.

Dialectal differentiation

After the three palatalizations of Proto-Slavic, dialectal variation became more apparent. Some dialects (such as Proto-East Slavic), applied the second regressive palatalization across an intervening *v.[1]

  • Russian: *gwojzda > *gwězda > zvězda > [zʲvʲɪˈzda] ('star')
  • Polish: *gwojzda > *gwězda > gwiazda > [ˈɡvʲazda] ('star')

Also, the realization of the palatalizations' sibilants varied a little amongst dialects. Belić (1921) argues that the phonetic character of the palatalizations was uniform throughout Common Slavic and that West Slavic languages developed *š later on by analogy.[2] In all dialects (except for Lechitic), [dz] was deaffricated to [z]:[1]

  • Ukrainian: *zvizda> z'vizda; and zyrka/z'irka> Cf. Pol.: gwiazda-> GV/ZV + I + ZD; Z'/Z + Y/I + R + K +A ( zIr > vision).

The final cutoff point for the Proto-Slavic period was the change of *ě to *a after palatal consonants and *j, which then created *ča/*ka contrasts.[3] This, and the shortening and elision of weak yers (*ь/ĭ and *ъ/ŭ) (see Havlík's law) that created newly formed closed syllables[4] ended the period of syllabic synharmony characteristic of Common Slavic.

For many Common Slavic dialects—including most of West Slavic, all but the northernmost portions of East Slavic, and some western parts of South Slavic— *g lenited from a voiced velar plosive to a voiced velar fricative ([ɡ] > [ɣ]). Because this change was not universal and because it did not occur in a number of East Slavic dialects (such as Belarusian and South Russian) until after the application of Havlík's law, Shevelov (1977) calls into question early projections of this change and postulates three independent instigations of lenition, dating the earliest to before 900 AD and the latest to the early thirteenth century.[5]

Because the reflexes for the nasal vowels *ę and *ǫ differ so widely, it's very likely that their phonetic value in Late Proto-Slavic was not uniform.[6]

See also

References

  1. 1 2 Channon (1971:9)
  2. Belić (1921:31)
  3. Channon (1971:12)
  4. Bethin (1997:13)
  5. Shevelov (1977:137, 145)
  6. Schenkdar (2002:74)

Bibliography

  • Belić, Aleksandar (1921), "Најмлађа (Трећа) Промена Задњенепчаних Сугласника k, g и h у Прасловенском Језику", Јужнословенски Филолог, II: 18–39
  • Bethin, Christina Yurkiw (1998), Slavic Prosody: Language Change and Phonological Theory, Cambridge University Press, ISBN 0-521-59148-1
  • Channon, Robert (1972), On the Place of the Progressive Palatalization of Velars in the Relative Chronology of Slavic, The Hague: Mouton
  • Lehr-Spławiński, Tadeusz (1957), "Z dziejów języka prasłowiańskiego (Urywek z większej całości)", Езиковедски Изследвания В Чест На Академик Стефан Младенов, Sofia
  • Schenkar, Alexander M. (2002), "Proto-Slavonic", in Comrie, Bernard; Corbett, Greville. G. (eds.), The Slavonic Languages, London: Routledge, pp. 60–124, ISBN 0-415-28078-8
  • Shevelov, George Y. (1977), "On the Chronology of h and the New g in Ukrainian" (PDF), Harvard Ukrainian Studies, vol. 1, Cambridge: Harvard Ukrainian Research Institute, pp. 137–52, archived from the original (PDF) on 2008-10-31

Further reading

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.